Minulý týždeň sme dali vyvolať fotky. Tešila som sa ako malá na "moju" jeseň v Uppsale, no tá sa nekonala, pretože film bol zle založený a je z neho toto:
Čiže čierno-čierna tma, veľké ... . Áno, nič nepoteší človeka viac, ako keď zistí, že obrazový materiál, ktorý momentálne ako jediný svedčí o jeho existencii, je v nenávratne. Vlastne - čo to trepem - nikdy nevznikol, keďže sa film ani neodvíjal a ja som zúfalo (vtedy ešte veselo) cvakala na jedno a to isté miesto 36krát. Smutné, presmutné ešte teraz ma to mrzí...
Nikdy však nie je tak zle aby nemohlo byť ešte horšie! To je moje nové motto. Preto mi v nedeľu vypli internet a nechali ma tak trpieť až dodnes (nebudem ďalej rozoberať svoje rozhorčenie, ktoré sa stupňovalo priamo úmerne s počtom kliknutí na refresh pripojenia) a tiež preto sa mi až dodnes nedarilo spojazdniť moj kopírovaco-skenovací účet v knižniciach. Sladkou bodkou za tým bolo včerajšie Wayne´s Coffee, kde mi dali za skoro 2,5 eura tento kávový prd:
Spomenutý lak som si našla v krízovom balíčku, ktorý mi tu nechal Boris (ešte mám dva! cha cha) a toto teda bola fest krízová situácia!